Kto sú 99% , 2. časť – Na hrane zákona

22. decembra 2011, koloseo, Nezaradené
Podľa ustanovenia čl. 2 ods 3 Ústavy SR „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“ Už z tohto výkladu je zrejmé, že aj ústava by potrebovala zmenu, napríklad: „Každý môže konať len v medziach zákona“, nakoľko nie je vo verejnom záujme, aby si každý robil čo chcel a zákony si vykladal podľa ľubovôle. Keď som príbeh vyrozprával predsedovi ústrednej volebnej komisie (následne po jeho zvolení) a niekoľkým zástupcom kandidujúcich politických strán, neodmietli moju úvahu, že ak sa preukáže konanie štatutárnych zástupcov zaregistrovanej strany 99% – občiansky hlas v rozpore so zákonom, môže súd predbežným opatrením pozastaviť činnosť strany až do konečného rozhodnutia súdu. V tom prípade by aj ústredná volebná komisia musela rešpektovať rozhodnutie súdu a vyradiť uvedený subjekt z politickej súťaže. Z prvého prieskumu zákonnosti som zistil, že konanie štatutárnych zástupcov hnutia 99% – občiansky hlas, je na hrane zákona.

V tomto konkrétnom prípade aj z priestorových možností nie je možné vytrhávanie z kontextu a spomenúť len zákonné ustanovenia, ktoré boli splnené, to by bol obsah tohto blogu nezaujímavý a zbytočne dlhý. Aby sme dospeli ku koreňu veci, musíme ísť pekne od samého počiatku, krok, za krokom. Je to preto, že už nám nestačí posudzovanie podľa dvojramennej váhy spravodlivosti – pravda/nepravda – ale musíme pridať tretiu veličinu – a tou je čas. Plynutie času je v súčasnosti novodobá zákerná zbraň. V terminológii „tajných služieb“ to znamená, aby plynutím času následok príčiny predbehol samotnú príčinu. Takto sa na príčinu zabudne a následok príčiny sa môže zviditeľniť bez toho, aby bola prvotná príčina stíhateľná. Uvediem len príklad PKO. Vedenie mesta zanedbávalo dlhé roky jeho údržbu a tak za 20 rokov priestory úplne schátrali a nastal dôvod pre ich „demoláciu“ a odpredaj pozemku. Plynutím času sa vyzdvihol len následok – „schátralé priestory“, a to postačilo na jeho demoláciu, na strane druhej sa zamlčiavala skutočnosť, že vinu nesú „otcovia“ mesta, pretože neudržiavali verejné priestory tak, aby neschátrali, ako im prikazuje zákon.

Plynutie času bude aj v tomto prípade hrať dôležitú rolu pri posudzovaní zákonnosti. Moje úvahy sa budú opierať hlavne o názory iných, a preto aj v tomto úvode si pomôžem článkom Mariána Kotlebu: „Na 99% ide o ďalší – kapitalistický – klon SDL“ píše:, že „Aj občania na Slovensku sa zrazu z televíznych spotov vysielaných v najsledovanejšom čase, z bilbordov a internete dozvedajú, že 1% obyvateľov zeme vykorisťuje 99% ostatných a tajomní chlapíci v maskách sa za asistencie televízie a tlače dobíjajú do parlamentu. Ako bývalého politického väzňa, ktorý skúsil praktiky ŠtB a nasadených provokatérov by ma preto zaujímalo, kto financuje tieto nákladné televízne reklamy a bilbordy. V zmysle Zákona o slobodnom prístupe k informáciam č. 211/2000 Z.z. som sa preto obrátil na TV Markíza so žiadosťou o podanie informácie, kto je objednávateľom televíznych reklám 99%. Žasnem nad mediálnou pozornosťou, ktorá je venovaná 99%-nej habaďúre….“ Úvod je každému jasný.

Názory čitateľov na vznik iniciatívy 99% – občiansky hlas sa delia na dve skupiny, jedni hovoria o absolútnej právnej čistote registrácie, zostavovania kandidátky a financovania, dokonca tí drzejší ma vyzývajú, aby som sa venoval niečomu čomu rozumiem, (týmto chcem odkázať, že mám 17 súdnych sporov za porušenie mojich práv, tak trochu už tomu rozumiem pozri www.koloseo.info/sudy/default.doc ) a druhá skupina hovorí opak, že išlo o klamlivú reklamnú kampaň, falošnú verejnú zbierku a nedemokratické svojvoľné zostavenie kandidátky s poukazom na to, že celorepublikový ustanovujúci snem sa vôbec nekonal a potom kto vlastne rozhodoval o poradí na kandidátky, keď výsledky z internetu sa nerešpektovali. Skôr súhlasím s tým druhým názorom, ale aby som bol objektívny uvediem aj názor odborníkov.

O právnu radu som písomne požiadal portál www.e-pravo.sk, na ktorom je uverejnená aj odpoveď. V tejto druhej časti sa budem venovať indícii financovania 99% – občiansky hlas a v ďalších častiach príde na rad aj otázka zákonnosti, teda splnenia podmienok v zmysle zákona o politických stranách a politických hnutiach a o voľbách do NR SR. Kto financoval mediálnu kampaň v Markíze a bilbordy po celom Slovensku, nepodlieha žiadnému schvaľovaciemu procesu, ale schvaľovaciemu procesu podlieha „Verejná zbierka“. To bude dnešná indícia, či prebehla v zmysle zákona alebo na jeho hrane. Na internetovej stránke www.99percent.sk bol uvedený tento text:

Podpor finančne občiansku iniciatívu 99%, Kampaň občianskej iniciatívy 99% je financovaná prostredníctvom občianskeho združenie Občan v akcii. Ste to Vy, kto udržiava našu spoločnú iniciatívu 99 % pri živote. Ak chceme, aby náš spoločný hlas zaznel vo všetkých kútoch Slovenska, musí pokračovať aj naša kampaň. Všetky peňažné dary budú do posledného centu použité na financovanie kampane. Každý príspevok si mimoriadne vážime a sme zaň veľmi vďační. Príspevky môžete posielať na bankový účet: 2928865545 / 1100 (Tatra banka)

Stanovisko právnej poradne www.e-pravo.sk :

Na základe uvedených skutočností máme za to, že politická strana alebo politické hnutie nie je  oprávnená realizovať verejnú zbierku, ak by účelom tejto zbierky malo byť získanie finančných prostriedkov na činnosť tejto politickej strany alebo hnutia (nejedná sa o verejnoprospešný účel). Rovnako v tejto súvislosti poukazujeme na už citované ustanovenie § 22 ods. 1 Zákona o politických stranách a politických hnutiach, ktorý taxatívne stanovuje z čoho môžu pozostávať príjmy politických strán a hnutí. Tento taxatívny výpočet však príjmy z verejnej zbierky neobsahuje.

Na hrane zákona

Je viac ako pravdepodobné, že konatelia budú zdôvodňovať toto podozrenie tvrdením, že išlo o peňažné dary. Potom ostáva právnickou otázkou či spôsob získavania finančných príspevkov hnutia 99% – občiansky hlas, sa dá považovať ako verejná zbierka alebo inak. Obligatórne znaky verejnej zbierky v tomto prípade sú vyvesené na vývesnej tabuli ministerstva vnútra na Drieňovej ulici v Bratislave, kde okrem iného je napísané:

„Verejné zbierky možno konať:

a) zasielaním finančných príspevkov na osobitný účet zriadený na tento účel v peňažnom ústave.“

Na internetovej stránke bol zreteľne uvedený text „Podpor finančne občiansku iniciatívu 99%, (ďalej) Príspevky môžete posielať na bankový účet: 2928865545 / 1100 (Tatra banka).

Aby ste si sami mohli vytvoriť vlastnú mienku, či sa občania poskladali na teplé miesta v parlamente za mesačný plat niekoľko tisíc euro pre 22 ľudí, ktorí sa nezúčastnili verejnej súťaže o poradie na kandidátke, ale ostávajú na zvoliteľnom mieste, dávam do pozornosti článok uverejnený na portále sme.sk pod názvom „Falošné zbierky majú vrchol sezóny“, v ktorom sa autor zamýšla nad zneužívaním zákona o verejných zbierkach, respektívne nad obchádzaním zákona v tom, že sa veľmi často stretávame so „zavádzajúcimi zbierkami“, advokát Peter Haňdiak uvádza, že:Môže sa teda stať, že sa verejné zbierky stanú zárobkovou činnosťou niektorých organizácií? …Terajší zákon, s výnimkou vyúčtovania zbierky, nemá efektívne kontrolné mechanizmy ani sankcie.“ Iný názor: „Je potrebné si uvedomiť, že ide o vzťah medzi organizátorom zbierky a darcom na základe dobrovoľnosti so všetkými rizikami, ktoré z neho vyplývajú, hovorí Koišová. Ak podľa nej niekto má podozrenie z nezákonného obohacovania sa, polícia podnet preverí.“ Z vyššie uvedených dôvodov si myslím, že išlo o verejnú zbierku a ak ju zákon taxatívne zakazuje, tak konali protizákonne a patričné orgány by mali vyvodiť zodpovednosť. Ale stále je to len môj názor, a preto som opatrný a tvrdím, že získavanie financií bolo „na hrane zákona“.

Na samý záver len toľko, patrím medzi aktívnych občanov, ktorých zaujíma budúcnosť tejto krajiny a prosím, aby ste moju iniciatívu nechápali ako zlý úmysel, alebo pomstu za to, že som sa nedostal na kandidátku i keď som na facebooku dostal najvyšší počet odporúčaní, ale ide o môj záujem o veci verejné a moje základné právo vyžadovať, aby závažné veci týkajúce sa verejného záujmu boli transparentné a riadim sa príslovím „ kto bojuje za svoje práva bojuje aj za práva ostatných“.

V ďalšom dieli prinesiem fakty a argumenty ohľadom postupu politickej strany 99% – občiansky hlas pri zostavovaní kandidátnej listiny pre voľby do NR SR