Verejnosť už zachytila správu o prebiehajúcej občianskej iniciatíve za vypísanie referenda na otázky, ktoré by mali občanom vylepšiť ich život – Petícia za lepšie Slovensko. Medzi odbornou verejnosťou však dochádza k polemike, či je táto petícia a vôbec celá občianská iniciatíva potrebná z dôvodov vykonateľnosti, alebo je to len zastierací manéver ako občanom znechutiť referendum na ďalších 20 rokov. O týchto indíciach bude tento blog.
Podľa môjho názoru na samý záver ostane len prvá otázka a ostatné nebude môcť prezident z dôvodov ústavných zábran vôbec vyhlásiť. Prečo? Poďme pekne od začiatku. Prvá otázka je o zrušení poslaneckej imunity. Som za zrušenie poslaneckej imunity, ale to nie je otázka verejného záujmu, to nech si riešia poslanci v NR SR. Druhá otázka o prijatí protikorupčného balíka je pre vypísanie referenda nezrozumiteľná, nejasná a nevykonateľná. Tu by bola na mieste otázka, či sú občania za to aby sa zrušila imunita sudcov a ich doživotný post, to je podhubie korupcie. Tretia otázka je zdanlivo pôsobiaca ako prvý krok k priamej demokracie, ale v skutočnosti je to otázka zameraná proti nej. Podľa mňa je to prvý krok k zavedeniu ešte tvrdšej vlády oligarchie a finančných žralokov pod pláštikom referenda a to z nasledovných dôvodov:
Je to len kozmetická úprava, vraj na vzor švajčiarskej priamej demokracie. Znížiť kvôrum z 350 tisíc na 150 tisíc a pritom zrušiť kvôrum (povinná nadoplovičná väčšina účasť z oprávnených voličov) potrebné na platnosť referenda, to je uvolnenie referenda pre finančné skupiny a oligarchie pričom pre obyčajných ľudí ostáva zábrana zapäčatená. Už pán Sulík zistil, že zozbierať 350 tisíc podpisov pod petíciu si vyžadovala trojročné úsilie a minimálne balík peňazí od Kočnera v igelitovej tažke. Len študentky dostávali pri zbieraní podpisov 1 euro za jeden hlas, to je vo verejnosti známe. Aj tak skúška dopadla na nedostatočnú, pretože sa hlasovania nezúčastnila nadpolovičná väčšina. Preto ponúkli pre nich priaznivejší model aby mohli prostredníctvom referenda presadzovať svoje záujmy, 150 tisíc podpisov zoženie za menšie investície a zrušeníém kvôra získajú platnosť referenda.
Vo Švajčiarsku je potrebné vyzbierať len 1% podpisov z oprávnených voličov, čo je na slovenské pomery 43 tisíc. To je prijateľné aj pre občianské iniciatívy na presadenie občianských verejných záujmov. Švajčiarské 1% je odskúšané časom a už sú aj tam hlasy, že v určitých menej závažných otázkach by malo postačiť aj 0,5%. To je priama demokracia.
A potom je tu záverečná bariéra a to čl. 93 ods. 3 Ústavy SR, ktorý jasne hovorí, ktoré otázky nie sú prípustné. Referendum podľa Ústavy SR patrí medzi základne práva a práve tento článok 93 ods. 3 ústavy hovorí „predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet“.
Takže po prvé, na prvom mieste problémov v spoločnosti je chudoba a nezamestnanosť čo otázky v petícii nijako neriešia. Po druhé, prijatie protikorupčného balíka je orázka nejasná a nevykonateľná. No a po tretie, aj keby referendum prekonalo ústavnu prekážku v zmysle čl. 93 ods. 3, tak by zvýhodňovalo finančné skupiny a oligarchie a občianské iniciatívy by ostali naďalj zablokované.
Po tomto fiasku budú občania znechutený na ďalších 20 rokov akýmkoľvek spôsobom sa zúčastňovať referenda a dobrá myšlienka priamej demokracie na Švajčiarsky vzor bude zakopaná lebo to nieje na švajčiarský vzor kde je hranica na zozbieranie podpisov 1%, to je len zneužitie mena švajčiarskej priamej demokracie!
Ak sa chcete dozvedieť viac, pozrite si priloženú linku na videoreáciu KONTRA, ktorá prezentuje šieršie názory pre a proti.