Prečítal som si článok „Politika, súdna moc a pravda“ uverejnený v SME dňa 26. marca. Autorom článku je Katarína Javorčíková, prezidentka združenia Sudcovia za Otvorenú justíciu. Autorka píše. „Justícii verí menej ako 30% občanov. Prečo a kto za to môže? Aká je pravda o súdnej moci?“
Politika ovplyvňuje celú spoločnosť, justíciu nevynímajúc. Otázka znie, či sú na Slovensku súdy nad politikou, alebo politika nad súdmi. Každá nová vláda sa snaží presadiť svoje predstavy fungovania súdnej moci, často úplne iné ako tá predchádzajúca. Je to pochopiteľné, pretože súdne rozhodnutia sú často kľúčové aj pre ekonomické alebo politické záujmy. Aj justícia sa tak nevyhnutne stáva predmetom politického boja a politické zoskupenia sa navzájom obviňujú zo snahy ovládnuť súdnictvo.
Väčšina kritikov justície z oblasti samotnej justície, moci, tretieho sektoru a aktivistov, považujú justíciu za hadie hniezdo 3,5 milióna občanov. Sú to iba vnútorné pomery v justícii, pre ktoré nedôveruje spoločnosť justícii? Aby sa občan začal zapodievať justíciou a skutočným zmyslom a dopadom nespravodlivost i na spoločnosť, musí pocítiť nespravodlivosť sám na svojom prípade. Nespravodlivosť je krivda, ktorá sa stala. Nástrojom justície pre spravodlivosť sú predpisy a svedomie sudcov. Problém justície nie je v rozpačitosti predpisov, ale v svedomí jej členov. Nedôvera justícii má dopad na celospoločenskú dôveru v štát, súťaž, vývoj, efektivitu, životnú úroveň a nakoniec ekonomické postavenie Slovenska v EÚ. Nespravodlivosť nie sú iba ekonomické, duchovné krivdy a zničené životy občanov, nespravodlivosť je tiež spolupáchateľstvo a parazitenie na štáte a tolerancia zločinu moci. Nespravodlivosť štát zničila po duchovnej stránke a najvyšší predstavitelia moci sú ticho.
Justícia dovolila za dvadsať rokov beztrestne rozkradnúť a zničiť priemyselnú základňu v odhadovanej výške 50 miliárd €. Justícia dovolila za tú istú dobu beztrestne rozkrazdnúť verejné financie a zadĺžiť štát vo výške 30 miliárd €. Stav dnes, je snahou politikov v jednote a v tichosti poprenášať tieto škody a následky v podobe zvyšovania cien potravín, tovarov, energií, života a luxusného života moci na občanov. Každá mladá štvorčlenná rodina vrátane budúcich batoliat, je okradnutá a zadĺžená sumou cca 60 000 eur. Slovensko je závislé, zadĺžené a stojí na prahu bankrotu. Tláchanie politikov o svetovej kríze je prejavom ich osobnej obmedzenosti. Nemecko minulý rok vyexportovalo tovar za 1 bilión eur, má 6%-nú nezamestnanosť, nedostatok pracovných síl, je technologickým a ekonomickým lídrom v EÚ a vo svete. Je to iba preto, lebo nemeckú politiku a moc neovláda svoloč. Odstúpenie nemeckého prezidenta po zverejnení pôžičky jeho ženy od súkromnej firmy je ukážkou fungovania sebareflexie spoločnosti.
Čo dovolila spoločnosť a kam sa posunul prah sebareflexie moci na Slovensku? To, čo v rozkrádaní a oslabovaní štátu dokázala za dvadsať rokov moc a politické strany, v minulosti nedokázali ani Turci. Je tu Gorila, Mokys, Paroplyn, podozrenie člena vrcholovej prokuratúry z klientelizmu vo veci Tipos a desiatky už zabudnutých káuz z minulosti, ktoré sú hlavnou príčinou biedy života a postavenia Slovensku v EÚ. V Londýne, Amerike a v daňových rajoch sú stovky víl, apartmánov a jácht, kam anonymne presídlili svoje rodiny a kde a perú na Slovensku získavané peniaze slovenskí politici.
Róbert Fico sa v súvislosti s menovaním nového ministra spravodlivosti vyjadril, že to bude veľmi príjemné prekvapenie. Čo to môže pre spravodlivosť, občanov a celú spoločnosť znameť? Nový minister je osoba z advokátskeho prostredia. Trpí Slovensko vysokou stíhateľnosťou, nespravodlivými vysokými trestami a väznením členov politickej, vládnej a justičnej moci? Dokáže nový minister pokračovať v justičných reformách, robiť poriadok s mocou, baviť sa a odstraňovať napáchané krivdy, alebo doterajší stav a netrestateľnosť moci a rozkrádanie štátu bude prehliadať?
Riešenie nie je vo výmene osobnosti, osôb či skupín straníckych kádrov a nezávislých osobností. Riešenie je v jednoduchosti, Slovensko potrebuje vládu ľudu, aby ľud mohol rozhodovať o veciach verejných. V konaniach proti štátu v zmysle 514-ky treba zaviesť občiansku kontrolu formou poroty. Samosudcovia budú vždy rozhodovať v prospech chlebodárcu. Riešenie spočíva aj v doposiaľ negarantovanej slobody prejavu, nie slobody prejavu v tom, že tu máme 20-30 nezávislých novín, časopisov a niekoľko súkromných televízii, ktorí všetci svorne nedovolia aktívnym občanom presadzovať veci verejné. Treba uzákoniť právo na pokojné užívanie základných práv a slobôd, zaviesť vo verejnoprávnej televízii formát, kde by občania mali hlavné slovo. Zastupiteľská demokracia bez spetnej väzby nie je demokracia. Vládu ľudu si musí ľud vybojovať svoujou aktivitou. Sparvodlivosť nastane v deň, keď začne platiť „niet zodpovednosti bez vopred vymedzeného trestu“ a ten môžu vymerať len občania. Preto budem podporovať petíciu za vládu ľudu, podporte ju aj vy občania!