Mnohí aktívni občania ani len netušia, čo ich čaká, ak sa im nevydarí biznis, alebo ak sa dostanú do predĺženia z dôvodov nízkej minimálnej mzdy, alebo jednoducho, ak sa zadĺžia a dlh nebudú vedieť splatiť.
Ústava SR zaručuje každému bez rozdielu právo na dôstojný život, právo na súkromie, korešpondenciu, sociálna charta a iné medzinárodné dohovory zaručujú ešte väčšie práva, právo na rodinný život, právo na účinnú sociálnu pomoc a ďalšie a ďalšie.
Realita však ukazuje, že štát prestal slúžiť občanom, ale práve naopak bojuje proti občanom. Ako inak si vysvetliť, že medzi nami sa objavujú ľudia, jednotlivci aj celé rodiny, ktorým z donútenia odobrali občianský preukaz s uvedením trvalého pobytu s presným názvom ulice a popisného čísla a nahradili ho zápisom trvalej adresy, napríklad : Obyvateľ starého mesta Bratislavy. Bez presnej adresy.
Poviete si, že však nejde o nič, veď majú kde bývať, tak na adrese vôbec nezáleží!. Opak je však pravdou. Štát nemá zabezpečenú bytovú otázku a títo ľudia bývajú v prenajatých bytoch, u príbuzných a podobne. Bez identifikačnej adresy trvalého bydliska s presným označením ulice a popisného čísla však nie je možné otvoriť si účet v banke, dostať pôžičku, ani sa na novo zamestnať.
Medzi nami pribúdajú ako „huby po daždi“ novodobí „bezdomovci“ – nie „špinaví tuláci s igelitkami v rukách“, ale občania v bielych košeliach, mnohí na vysokých pozíciách v podnikoch či inštitúciách, ktorí sa dostali do bytovej núdze nie vlastným pričinením. Sú to napríklad obyvatelia bytov v reštituovaných bytových domoch, v ktorých si väčšinou nový vlastník neželá ich ďalší pobyt, alebo tí, ktorí strácajú svoje obydlia v dobrovoľných dražbách a podobne.
Následne strácajú aj adresu trvalého bydliska a do OP im napíšu strohú adresu: Obyvateľ mesta XY. Bez akéhokoľvek označenia ulice a popisného čísla. „To je čo?“ – hovorí vedecký pracovník Slovenskej akadémie vied Mgr. Jozef Sivák na diskusnom fóre o priamej demokracii.
Holá PRAVDA je taká, že „neznámy páchateľ“ porušuje veľmi rafinovane naše základné práva a slobody. Vo vyspelých demokraciách sa nemôže stať, aby občan z akýchkoľvek dôvodov stratil adresu trvalého bydliska. Vo vyspelých demokraciách aj utečenec dostane adresu trvalého bydliska, dokonca aj väzeň má korešpondenčnú adresu. Dokedy si, vážení občania, necháme šliapať po našich právach?