17. november (4) Deň zrady alebo deň víťazstva

12. júla 2013, koloseo, Ľudské práva Politika

Názory a stanoviská sa rôznia aj v tejto otázke, pokiaľ pre jedných to bol začiatok blahobytu teda víťazstva (aj keď na úkor druhých), pre druhých to bol začiatok chudoby teda prehry (nie vlastnou vinou stratili prácu), tak pre tretiu skupinu tých najnešťastnejších čo sa stali obeťam vrážd, sebevrážd až po dnešných bezdomovcov (nadbytoční ľudia pre peňažný systém) to bol začiatok utrpenia alebo inak povedané pre nich bol 17. november 1989 dňom zrady.

Ako mohlo k takémuto prepadu a rozdielu dojsť? Dnes už aj na túto doposiaľ hádanku vieme zodpovedať najmä z empirického hľadiska. Tí, čo boli vopred o všetkom informovaní, najmä vysokí komunistickí funkcionári a ich prisluhovači z radov bývalých príslušníkov ŠtB zožali najväčšie bohatstvo o akom sa im ani len nesnívalo. Stačilo ukazovať prstom na potencionálneho nepriateľa „perestrojky“ a peniaze sa sypali. Horšie boli na tom tí z druhej skupiny, nakoľko to boli zväčša poctivo pracujúca skupina obyvateľov, ktorí museli opustiť bývalé socialistické podniky, robotníci svoje závody a fabriky, roľníci družstvá a inteligencia štátne inštitúcie, ktoré boli vopred z konkurenčných dôvodov (uvolnenie trhu pre zahraničiarov) odsúdené na zánik. Najhoršie na tento „deň“ dopadli ľudia, ktorí sa stali nepohodlnými pre „vyvolených“ a skončili nelegálnym trestom smrti či už zavraždením alebo sebevraždou (dvaja obeť podržia a tretí im zoberie život) alebo prepadom až na samé dno spoločnosti do bezdomovstva, kde ich čaká istá smrť (bezdomovec vydrží 2-3 roky). Pospolitý ľud určite neuverí, že systém niekto takto nastavil, tí zasvetenejší či už vedomosťami z okolia alebo vlastnými skúsenosťami už vedia, že veľa poslancov, teda naších zástupcov má zakrvavené ruky, lebo živia tento masaker.

Týmto blogom začínam moju spoveď, spoveď Jána Molnára akými trikmi zo strany štátu som musel prejsť, než som sa stal bezdomovcom, ako mi vlastná manželka ukradla môjho milovaného syna, žiaľ tak rafinovane a sotistifikovane, že on sám, kedže je v pubertálnom veku uveril ženským intrigám o nevere a dal súhlas k vykonaniu trestu nad vlastným otcom, trest bezdomovstva s jeho súhlasom. 

Manželka sa stala obeťou tajného dohľadu nad občanmi dobrovolne, nakoľko pre záchranu svojích detí aby sa udržala ako opatrovateľka v zahraničí s 1.000 eurovým príjmom,  musela zradiť manžela a napomáhať tajnúmu dohľadu a v súlade s výrokom „veď za všetko môže sám“ poslať ho do bezdomovstva (Persona non Grata) neuvedomejúc si, že útokom proti vlastnému manželovi s cieľom odlúčenie otca od syna, zaútočila vlastne proti svojmu synovi, lebo tento stratil otca a ochráncu rodiny. Ktorá matka by to dokázala bez nátlaku než tzv. „krkavčia matka“? Určite nie je sama bez viny, pud sebazáchrany ju donútil k šialenstvu, inak sa to nedá nazvať. Aká je odozva manžela? Takto začína rodinná vojna, ktorá sa určite časom prenesie na viac a viac rodín až vypoukne občianská vojna, taká je Holá PRAVDA….

http://www.koloseo.info/prokuratura/010513/default.htm

Trvalo mi vyše 4 mesiace kým som sa s touto skutočnosťou vyrovnal, preplakal noci bez strechy nad hlavou za stratou môjho syna, ale už som „fit“ preto budem písať môj príbeh na pokračovanie v čo najhustejšom intervale. Viac aj na http://www.koloseo.info