Blížia sa prezidentské voľby, ktoré by nemali byť nám občanom ľahostajné najmä z dôvodov, že prezident je volený priamou voľbou, teda nie poslancami ale nami občanmi a preto môj blog chcem odštartovať práve úvahami, akého prezidenta by sme si predstavovali, my občania.
Každý z nás by si želal mať takého prezidenta, ktorý by rozhodoval podľa našich predstáv, ktorý by sa správal ako náš zástupca, ktorý by obhajoval zájmy širokej verejnosti a určite by nemal byť spriahnutý s veľkou či malou politickou stranou, alebo s finančnými korporáciami. Mal by mať vlastnosti, ktoré sú nám sympatické, akými sú čestnosť, odvaha, charakternosť, vždy by mal hovoriť pravdu aj kde je nepríjemná a navyše by mal byť zo slušnej rodiny, mať ukáznené deti a hlavne dlhoročné skúsenosti aktívneho občana, ktoré by mohol uplatniť v tejto zodpovednej funkcii.
Medzi ľuďmi panuje názor, že v súčasnej neprehľadnej situácii je jedno, kto tam bude sedieť, lebo zatiaľ ani jeden z predchádzajúcich prezidentov nesplnil očakávanie občanov, dôsledne ochraňovať základné ľudské práva radových občanov. Lenže nie všetci sme toho názoru, že je jedno, kto tam sedí, aspoň ja patrím medzi aktívnych občanov, ktorým nie je osud Slovenska ľahostajný, a keď sme ľudovo povedané poslali „socializmus“ dole vodou, tak určite by to nemal byť človek akýmkoľvek spôsobom spriahnutý s komunistickým režimom, i keď s mnohým som v socializme súhlasil, napríklad právo na prácu, právo na sociálne istoty, bezplatného zubára, zákaz špekulácie a podobne.
Ale poďme k veci. Aký by mal byť teda kandidát na post prezidenta SR z pohľadu občana, ktorý je sklamaný z doterajšieho nielen politického vývoja ale aj kultúrno spoločenského stavu spoločnosti a morálneho úpadku. Ak zoberieme teda základný postulát, že komunistický režim bol diktátorsky a komunistická strana páchala zločiny, tak v prvom rade by to mal byť človek, ktorý nikdy nebol členom tejto zločineckej organizácie.
Môj prvý tip, ktorého kandidáta určite nebudem voliť, nech mi prepáči za môj názor, ale využívam v tomto článku slobodu prejavu je pán JUDr. Robert Fico.
Prečo?
Uvediem len niekoľko základných postrehov. Tak po prvé, pán Fico bol členom zločineckej komunistickej strany KSČ (je podozrenie, že práve oni zorganizovali prevrat, aby sa zmocnili majetku nás všetkých). Po druhé založil stranu SMER sociálna demokracia ale jeho kroky a smerovanie nasvědčujú, že skôr prekabátil svojich pravicových spolu politikov ako vyhrať voľby, ale aj najmä občanov ako sa dostať k nekontrolovateľnej moci a ešte si túto moc dať schváliť občanmi. Inými slovami, kedže za jeho vlády sa neprijal čl. 35 sociálnej charty právo na bývanie, tak priamo podporuje dražobné mafie, ktoré sa zákerným spôsobom zmocňujú obydlia nevinných radových občanov a znásobujú tak rady bezdomovcov. Nehovoriac o podozreniach s finančnými korporáciami ako sa vyjavilo v kauze Gorila. Do tretice, predstava, že všetci traja ústavní činitelia sú z jedného „cesta“, predseda parlamentu, predseda vlády a prezident, tak potom občania stratia všetko čo doposiaľ získali v oblasti ochrany svojich základných ľudských práv (je podozrenie, že niektorí poslanci za SMER profitujú z dražieb nehnuteľnosti). Už teraz je v odbornej verejnosti známe, že vymenovaním generálneho prokurátora vládnúcou stranou sa „ututlávajú“ závažne kauzy a navyše, sa stáva strana SMER sociálna demokracia štát v štáte v ktorom ako je verejne známe sa nerešpektujú ani základne zákony napísané v Ústave SR. Napríklad málokto vie, že je štátnym tajomstvom príkaz „zhora“ pre výkonnú moc (políciu, prokuratúru, súdnictvo) aby sa ignoroval pri výkone nápravy porušených práv článok 154c Ústavy SR, ktorý práve pojednáva o tom, že medzinárodné zmluvy a dohovory, ktoré ratifikovala Slovenská republika majú prednosť pred domácimi zákonmi, medzi ktoré patrí aj Dohovor o ochrane základných ľudských práv a slobôd verzus dražby obydlia v neprítomnosti pôvodného vlastníka.
To bude téma budúceho blogu.
http://www.youtube.com/watch?v=4Zoq0aczY0I&feature=c4-overview&list=UUScWFbgIHaFUXWiX53RAMnw