V zmysle práv zaručených ústavou „Čl. 26 (1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. (2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.“ Zverejňujem moje odvolanie v plnom znení.
Nech slúži „ODVOLANIE“ ako informácia pre tých, ktorí podobne zlým zákonom o dobrovólnych dražbách prišli o svoje obydlie a inšpirácia pre tých, ktorí sa chú brániť aj keď úspech nie je „zatiaľ“ zaručený.
——————————————————————————————————————–
Okresný súd Bratislava I
Záhradnícka 10
812 44 Bratislava
K spis. zn.: 8C181/2009-502
ODVOLANIE
Žalobca:
Ján Molnár, nar. 11.06.1948, dôchodca, Št.prísl. Slovenská republika, Devínska cesta 16, 841 04 Bratislava
Žalovaný:
Slovenská republika zastúpená: Národná rada Slovenskej republiky, Námestie Alexandra Dubčeka č. 1 812 80 Bratislava
o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
proti Rozsudku
Okresného súdu Bratislava I, pod spis. zn.: 8C181/2009-502, zo dňa 2. novembra 2017
o zaplatenie 330.000,00 Eur s príslušenstvom
I.
A/ Návrh a rozsudok:
II.
B/ Odvolacie dôvody proti výroku: Súd žalobu žalobcu zamieta.
C/ Odvolacie dôvody žalobcu: V zmysle ust. § 355 CSP ods. 1 proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
V súlade s § 365 CSP:
– konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
– súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
– súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
– rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
III.
E/ V odôvodnení ruzsudku súd o.i. uviedol:
IV.
V súlade s § 365 CSP:
V.
VI.
Odpis z doložky zlučiteľnosti.
spoločenstiev a právom Európskej únie :
Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je
posudzovanie súladu návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie bezpredmetné.
k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych
spoločenstiev a právom Európskej únie :
Pri vypracúvaní návrhu zákona boli zúčastnení experti EBOR p. Frederique Dahan a p.John Simpson.
Novelizácia je dôkazom, že išlo o nesprávny úradný postup zamestnanca NR SR.
V doplňovaní dokazovania bola priložená pracovná náplň zamestnanca NR SR, ktorý mal za úlohu o.i. aj zabezpečiť experta, ktorý by zabezpečil súlad s Dohovorom.
Toto je meritom sporu a súd na tento kľúčový argument nejako nezdôvodnil, čím bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces.
VII.
VIII.
Zmluvné prevody vlastníckeho práva sú v Slovenskej republike v zásade založené na princípe, že nikto nemôže previesť viac práv, než sám má. Inak povedané, ani existencia platnej zmluvy medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť prevod vlastníckeho práva na nadobúdateľa, ak prevodca sám nebol vlastníkom, alebo ak neexistuje výslovné zákonné ustanovenie, ktoré by ustanovovalo opak . Niet preto dôvodu, prečo by sa zásada „nemo plus iuris“ nemala vzťahovať aj na ďalší inštitút zmluvnej povahy a to dobrovoľnú dražbu. To znamená, že ani platná dobrovoľná dražba, proti ktorej v lehote uvedenej v § 21 zákona č. 527/2002 Z. z. nebola podaná žaloba o neplatnosť, nemôže spôsobiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby (alebo záložca) nebol sám vlastníkom predmetu dražby. Opačnému výkladu by okrem toho, že mu chýba zákonný podklad, bránil čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého musí byť výklad zákonov v súlade s ústavou.
IX.
Hodnoverný právny názor uverejnený v časopise „Zo súdnej praxe“ autormi JUDr. Milanom Ľaľíkom, podpredsedom Ústavného súdu Slovenskej republiky, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD, vysokoškolský učiteľ Fakulty Práva Janka Jesenského a sudca Okresného súdu Bratislava I a ďalší.
Predmetom tohto článku je otázka povinnosti štátu poskytnúť náhradu škody, ktorú utrpeli jednotlivci v súvislosti s legislatívnou činnosťou zákonodarcu a možnosť jej uplatnenie pred súdmi SR.
Článok autorov JUDr. Ľalíka a JUDr. Števčeka uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 1/2012, autori autori okrem iného uviedli, že jednotlivec, ktorý v dôsledku platnosti zákona utrpel škodu má možnosť domáhať sa jej náhrady postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci a o zmene niektorých zákonov. Podľa autorov „ v podmienkach materiálneho právneho štátu nie je totiž možné vyňať ani parlament z potencionálnych zdrojov pôsobiacich škodu pričitateľnú štátu“
V prípade zákonodarcu treba porušenie právnej povinnosti, ako primárneho predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu, vnímať v rámci normatívneho chápania úlohy zákonodarcu v materialnom právnom štáte.
Škodou v prípade zodpovednostného vzťahu v dôsledku legislatívy rozumieme škodou, ktorá sa prejaví v právnej sfére jednotlivca, a ktorá by vzhľadom na okolnosti nevznikla nebyť existencie protiprávneho stavu v podobe „protiprávnej právnej normy“ (tj. právnej normy v rozpore s predpisom vyššej právnej sily).
Faktorom spôsobujúcim vzniku škody môže byť samostatná existencia protiprávnej normy, keď sa jednotlivec podriadi moci zákona, v dôsledku čoho utrpí ujmu, prípadne individuálna aplikácia protiprávnej normy. Týmto faktorom môže byť aj absencia právnej normy v prípade, ak právna norma mala poskytnúť jednotlivcom práva, ktorých sa v tomto prípade nemôžu dovolať.
Ďalej sa uvádza, že porušenie povinnosti zákonodarcu, v dôsledku ktorých bola jednotlivcom spôsobená škoda, možno považovať za nesprávny úradný postup. Uvádza sa, že NR SR je povinná prijímať iba zákony, ktoré sú v súlade s právnymi predpismy vyššej právnej sily a v prípade prijatia právneho predpisu, ktorými nie je s nimi v súlade, sa NR SR dopúšťa nesprávneho úradneho postupu. Pre podporu tejto argumentácie sa uvádza, že NR SR je ako subjekt spôsobilý privodiť ujmu pri výkone verejnej moci označená priamo v ustanovení § 4 ods. 1 písm. j) zákona o zodpovednosti štátu.
V návädznosti na uvedené preto porušenie právnej povinnosti zákonodárcu môže spočívať v zásade v troch nasledovných pochybeniach:
Žalobaca ďalej o.i. uviedol, že „V tomto konkrétnom prípade ide o nesprávny úradný postup zavinený konkrétnym zamestnancom NR SR, ktorý mal zo svojej náplne práce povinnosť pripraviť podklady pre prijímanie zákonov tak, aby mohli poslanci schvalovať tento zákon podľa najlepšieho vedomia a svedomia, čo im nesprávny úradný postup zamestnanca NR SR neumožnil, lebo ich uviedol do omylu uvedené preto porušenie právnej povinnosti zákonodárcu spočívalo v zásade v troch nasledovných pochybeniach:
Názorný príklad náplne práce pracovníka zamestnanca NR SR v legislatívnom odboru:
Pracovná náplň odborného poradcu legislatívneho odboru Kancelárie SNR JUDr. Xxxxxx Xxxxxxx
Základnou úlohou odborného poradcu je samostatne posudzovať a pripravovať stanoviská a návrhy legislatívnej a všeobecnej právnej povahy a plniť úlohy spojené so zákonádrnou pôsobnosťou Slovenskej národnej rady a jej kontrolnou činnosťou.
V rámci tohoto základného pracovného zamerania
V ďalších bodoch 4 – 17 zúčastňuje sa na vypracuvaní návrhov zákonov, poskytuje odborné konzultácie legislatívneho a právneho charakteru, vypracuváva podklady pre spravodajcov k otázkam ústavnosti, zákonodárnej kompetencie, vypracuváva stanoviská k návrhom a pripomienkam ostatných výborov týkajúci sa legislatívnych návrhov a medzinárodných zmlúv, zúčastnňuje sa schôdzi výborov, zúčastňuje sa na príprave návrhov uznesení, plní aj v súvislosti s prerokovaním medzinárodných zmlúv, sledujem odborno-poliickú a právnicku literatúru a tlač, poskytuje poslancom SNR a útvarom kancelárie SNR informácie, konzultačnú a poradenskú službu o platnom právnom stave……
X.
– Samotné uplatnenie námetieky premlčania podlieha posúdeniu, či taká námietka zodpovedá dobrým mravom. Existuje viacero rozhodnutí súdov na Slovensku aj v Českej republike, ktoré nesúlad námietky premlčania s dobrými mravmi bližšie kokretizujú. Ďalej uvádzam niektoré z nich :
– Poďla nálezu Ústavného súdu ČR z 15. 1. 1997, sp. Zn. II . ÚS 309/95 , poďla ktorého: ,, ustanovanie § 3 OZ , poďla ktorého výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, platí aj pre výkon práva vzniesť námietku premlčania.,, , ako aj uznesenie Ústavného súdu SR z 20. 4. 2011, sp. zn.II ÚS 176/2011-14, ktorý sa vyslovil, že : ,, vo všeobecnosti nie je výlučené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.,,
– Ďalšia judikatúra – rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 31. 10. 2007 , sp.zn 33 Odo 561/2006, poďla ktorého: ,, Možno síce prisvedčiť žalovanej, že ide o výkon práva ( vzniesť námietku premčania) , ktorý je v súlade so zákonom ; z okolností, za ktorých bola namietka premlčania uplatnená, je však nepochybné, že je výrazom zneužitia tohto subjektívneho práva na úkor úpadcu , a teda ide o jeho výkon v rozpore s dobrými mravmi. Správne preto súd ohľadom na mimoriadne okolnosti prípadu pri svojom rozhodovaní nevzal so úvahy námietku premlčania, ktorú v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ žalovaná uplatnila. Zásada výkonu práva v súlade s dobrými mravmi predstavuje významný princíp, ktorý v odôvodnených prípadoch dovľuje zmierňovať tvrdosť zákona ; pojem ,, dobrých mravov,, nemožno totiž vykladať len ako korektív či doplňujúci obsahový faktor výkonu subjektívnych práv a povinností , ale tiež ako morálne meradlo pre použiteľnosť právnych noriem.,,
JUDr. Ernest Valko, PhD. a JUDr. Ivan Ikrényi: (publikované v časopise Bulletin (českej) advokacie č.1/2006)
Vzťah premlčania a ochrany dobrých mravov
“Autori sa v článku zaoberali koreláciou premlčania a ochrany dobrých mravov reagujúc na tendenciu súdov akceptovať spôsobilosť inštitútu premlčania založiť výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Výklad súdov vychádzal zo záveru, že na vznesenú námietku premlčania v súdnom konaní nemožno prihliadnuť, ak je táto v rozpore s dobrými mravmi v zmysle §3 ods. 1 OZ rovnako aj na základe judikátu ÚS ČR, sp. zn. II. ÚS 309/95. Podľa názoru autorov, však normám tvoriacich dobré mravy zásadne neodporuje, ak účastník namieta premlčanie práva. Autori zastávajú v súlade s niektorými rozhodnutiami súdov právny názor, podľa ktorého sa uplatnenie námietky premlčania prieči dobrým mravom vo výnimočných prípadoch, kedy takéto rozhodnutie rieši špecifickú otázku konkrétneho právneho vzťahu a má potrebný judikatórny presah a po druhé, za existencie kauzálneho nexu spočívajúceho v porušení dobrých mravov zneužitím práva namietať premlčanie na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, s dôvodmi pre ktoré svoje právo včas neuplatnil“. (publikované v časopise Bulletin (českej) advokácie č. 1/2006)
Námietku žalovaného o premlčaní nároku považujeme v zmysle právneho názoru autorov článku publikovaného v časopise Bulletin (českej) advokácie č.1/2006) JUDr. Ernesta Valka, PhD. a JUDr. Ivan Ikrényiho, ktorý vychádza z judikátu ÚS ČR, sp. zn. II. ÚS 309/95 za porušenie dobrých mravov zneužitím práva namietať premlčanie na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, s dôvodmi pre ktoré svoje právo včas neuplatnil.
Žalovaný už vo svojej podstate konal v rozpore s dobrými mravmi, kedže prijal zákonnú normu, ktorú následne novelizoval ale v novele neuviedol ustanovenie ako odškodniť občanov, ktorí zlým zákonom boli už poškodení.
XI.
S pozdravom
Ján M o l n á r
žalobca
Doplnenie v otázke dokazovania k otázke – súd by nemal prihliadať na námietku premlčania, ak by táto námietka bola v rozpore s dobrými mravmi ..
– Krajský súd Žilina ako odvolací súd konštatoval: „I uplatnenie námietky premlčania, môže byť výnimočne výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi za situácie, pokiaľ by táto námietka bola iba prostriedkom umožňujúcim značne poškodiť účastníka právneho vzťahu. Ako už bolo vyššie v texte uvedené, námietka premlčania môže byť v rozpore s dobrými mravmi len v takom prípade, ak by druhému účastníkovi takýto výkon práva spôsobil neprimeranú tvrdosť, šikanu a to s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, ako aj sociálne postavenie účastníkov.
– Poukazujem na sociálne postavenie, nakoľko druhotnou platobnou neschopnosťou zapríčinenou nevydaním bezdôvodného obohatenia nevymožiteľnosťou práva v kauze LC Print Lučenec zapríčinilo mojú druhotnú platobnú neschopnosť a viedlo až do prepadu do môjho bezdomovstva rozpadu celej rodiny, rozvodu manželstva a poškodenie zdravia prekonaním infarktu myokardu, teda príčinné súvislosti, ktorými boli porušené moje základné ľudské práva, právo na dôstojný život, právo na bývanie, právo na rodinu a podobne, lebo ja som musel znášať zavinením tretej osoby neprimerané bremeno a mnohé príkoria, ktoré ešte stále pretrvávajú.
– Pre mňa osobne následky nevydania bezdôvodného obohatenia sú katastrofálne, rodina sa rozpadla, manželka sa rozviedla a odišla aj s deťmi do Rakúska na mne neznáme miesto. Žijem sám z 202 eurového dôchodku nakoľko následkom druhotnej platobnej neschopnosti mám veľa exekúcii, ktoré mi strhavaju rovno z dôchodku. Bývam v kancelárii za ktorú platim mesačne 120 euro a na ostatné vydaje, strava, lieky po prekonaní infarku myokardu v roku 2015 mi ostava 80 euro z čoho sa nedá ani živoriť.
Koniec podania
Viac informácii na https://blog.hlavnespravy.sk/author/kanndidat/
Neudržateľný stav politickej korupcie v justícii – Andrej Danko sa podpísal pod „splnomocnenie“, ktorým bola vykonaná ďalšia „sociálna vražda“ slovenskej rodiny – podozrenie prepojenia na slovenskú „chobotnicu“ občanov z Talianska
Bloger, ktorý sleduje a reaguje: https://filipadamik.blog.sme.sk/
Občan JUDr.Andrej Danko by nemal ignorovať „právne“ sťažnosti odvážnych, ktorí sa chcú brániť, ale práve naopak, ako právnik z povolania, mal by im pomáhať a zviditeľňovať ich problémy hlavne keď sa týkajú jeho rezortu