koloseo

V zmysle práv zaručených ústavou „Čl. 26 (1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. (2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.“ Zverejňujem moje odvolanie v plnom znení.

Nech slúži „ODVOLANIE“ ako informácia pre tých, ktorí podobne zlým zákonom o dobrovólnych dražbách prišli o svoje obydlie a inšpirácia pre tých, ktorí sa chú brániť aj keď úspech nie je „zatiaľ“ zaručený.

——————————————————————————————————————–

Okresný súd Bratislava I

Záhradnícka 10

812 44 Bratislava

K spis. zn.: 8C181/2009-502  

ODVOLANIE

Žalobca:

Ján Molnár, nar. 11.06.1948, dôchodca, Št.prísl. Slovenská republika, Devínska cesta 16, 841 04 Bratislava

Žalovaný:

Slovenská republika zastúpená: Národná rada Slovenskej republiky, Námestie Alexandra Dubčeka č. 1 812 80 Bratislava

o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

proti Rozsudku

Okresného súdu Bratislava I, pod spis. zn.: 8C181/2009-502, zo dňa 2. novembra 2017

o zaplatenie 330.000,00 Eur s príslušenstvom

I.

A/ Návrh a rozsudok:

1. Svojím podaním zo dňa 07.07.09, sa domáham aby súd zaviazal žalovaného na zaplatennie 330.000, Euro a nemajetkovej ujmy vo výške 100.000 euro.
2. Okresný súd v Bratislave dňa 2.11.2017 Rozsudkom   pod spis. zn: 8C181/2017-3502,   rozhodol:
3. Súd žalobu žalobcu zamieta.
4. Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania.

II.

B/ Odvolacie dôvody proti výroku: Súd žalobu žalobcu zamieta.

3. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitosti podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§363 CSP)

C/ Odvolacie dôvody žalobcu: V zmysle ust. § 355 CSP ods. 1 proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

V súlade s § 365 CSP:

• 1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že

– konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

– súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

– súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

– rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

III.

E/ V odôvodnení ruzsudku súd o.i. uviedol:

4. V čl. 2 súd rozsiahlo uviedol dôvody žaloby, ktoré sú zrejme z podaní žaloby a ďalšími doplneniami – neuviedol konečný právny dôvod – zamestnanec NR SR nepripravil pre poslancov podklady pre pre hlasovanie tým, že uviedol v dôvodovej správe, že tento zákon netreba zosúladiť s medzinárodnými zmluvami, čo potvdrila skutočnosť, že uvedený zákon musel byť novelizovaný.“ V čl. 3 súd uviedol súčet podaní a doplnení bez zdôvodnenia ich obsahu alebo aspoň dôležitej argumentácie.
5. V čl. 4 uviedol: … „Súd uviedol vyjadrenie žalovanej takmer v plnom zenní bez zásadne dôležitej argumentácie“ – ., pričom sa zameral len na námietku premlčania tvrdením, že ve deň príchodu zo zahraničia som sa dozvedel o škode aj o jej výške aj kto ju spôsobil“ – neuviedol, že o tom čo sa stalo, sa žalobca dozvedel až prevzatím listin od dražobnej spoločnosti, teda v 3 ročnej premlčacej lehote.
6.   V čl. 5 uviedol: .. „ Súd uviedol, že vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu…nachádzajúcimi sa v predmetnom spise“ – opeť bez akéhokoľvek názoru na vývoj súdneho konania.
7.   V čl. 6 uviedol: .. „Súd počas konania nepripustil návrh žalobcu na doplnenie dokazovania vypočitím svedka predkladateľa novely zákona“ aako aj ďalších svedokv, súd ďalej nepripustil nariadením znaleckého posudku na určenie výšku škody, ujmy na zdraví a ostatných návrhov.

IV.

8. V zmysle ust. § 355 CSP ods. 1 proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

V súlade s § 365 CSP:

• 2) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
  1. a) neboli splnené procesné podmienky,
  2. b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
  3. c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
  4. d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
  5. e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
  6. f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
  7. g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
  8. h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V.

9. V čl. 7 uviedol: … „Súd uviedol výpočet za akých podmienok možno aplikovať zákon č. 514/203 medzi inými aj za C) nesprávnym úradným postupom.“
10. V čl. 8 uviedol: … „za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady SR…“ – absentuje tvrdenie žalobcu, že predložil dôkazy, že štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za spôsobenú škodu legislatívnou činnosťou NR SR, čo považujem v zmysle CSP 1/h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci..
11. V čl. 9 súd opetovne urobil výčet zo zákona 514/2003 bez toho aby vysvetlil ako to súvisi s tvrdeniamu zúčastnených strán. To isté platí aj pre čl. 11. v čl. 12 uviedol, „že právo na náhrady škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.“
12. V čl.13 súd opetovne uviedol (skopíroval) dôvody podania žaloby   len na začiatku uviedol „Súd na základe vykonaného dokazovania ustáli, že žalobca….“ – pričom neuviedol žiadne nové dôkazy uvedené v čl. 3, doplnenia dokazovania a zdôvodnenia prečo ich neuplatnil. To isté platí aj čl. 14 v ktorom pokračoval v opise udalosti, ale nevzal do úvahy ani dôkazy o neplatnom právnom dôvode, podozrenie z falšovania v kontexte so záložným právom uvedeného za záložným právom navrhovateľa – nemožno aby tent istý právny dôvod bol uvedený aj ako hlavný právny dôvod a súčasny aj za záložným právom veriteľa.
13. V čl. 15 súd vo všeobecnosti uvádza postavenie Národne rady Slovenskej republiky, jej zákonodárnu pôsobnosť ako aj jej fungovanie při príjímaní zákonov, ale nijako to nevyhodnotil s tvrdeniami žalobcu, ktorý poukázal aj na iný právny názor v ktorých prípadoch nemožno vylúčiť ani štát pre nesprávnom úradnom postupe v legislatívnej činnosti Národnej rady Slovenskej republiky. Ďalej v čl. 16 uvádza kedy bol prijatý Zákon a dobrovólnych dražbách…“Súčasťou tohoto návrhu bola i Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Europskej únie.“

VI.

14. Súd nezdôvodnil klúčový argument, že pracovník NR SR nezabezpečil k doložke expertov, ktorí by zabezpečili súlad s Európskym Dohovorom.

Odpis z doložky zlučiteľnosti.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych

spoločenstiev a právom Európskej únie :

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je

posudzovanie súladu návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie bezpredmetné.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko

k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych

spoločenstiev a právom Európskej únie :

Pri vypracúvaní návrhu zákona boli zúčastnení experti EBOR p. Frederique Dahan a p.John Simpson.

Novelizácia je dôkazom, že išlo o nesprávny úradný postup zamestnanca NR SR.

V doplňovaní dokazovania bola priložená pracovná náplň zamestnanca NR SR, ktorý mal za úlohu o.i. aj zabezpečiť experta, ktorý by zabezpečil súlad s Dohovorom.

15. Predkladacia správa novelizácie: Základným zámerom, ktorý navrhovaná úprava sleduje, je zabrániť zneužívaniu dobrovoľných dražieb vydražením veci – v praxi veľmi často – tzv. výrazne pod cenu, a tým zároveň stransparentniť proces dobrovoľných dražieb vrátane právnych vzťahov medzi účastníkmi dražby. Navrhuje sa vyprecizovať proces doručovania tak, aby nedochádzalo k dražbám bez vedomosti vlastníka veci.

Toto je meritom sporu a súd na tento kľúčový argument nejako nezdôvodnil, čím bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces.

16. Namietam porušenie práva na odôvodnené rozhodnutie (uznesenie). Článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv vyžaduje, aby vnútroštátne orgány (polícia, prokuratúra, súdnictvo) odôvodnili svoje rozhodnutia (uznesenia, rozsudky) vynesené tak v občiansko-právnom ako aj v trestnom konaní. Štátne orgány nie sú povinné dať podrobnú odpoveď na každú otázku, ale ak nejaké tvrdenie zásadne ovplyvní výsledok prípadu, štátne orgány sa s ním musí osobitne v rozsudku (uzneseni) zaoberať. V prípade Hiro Balani proti Španielsku alebo Van de Hurk proti Holandsku, 19. apríl 1994, ods. 61, Súd rozhodol, že išlo o porušenie článku 6 ods. 1.

VII.

17. Súd ďalej v čl. 17 súd uvádza postup prijímania v prípravnom legislatívnom procese a to Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky, pričom opeť súd nijako nevyhodnotil tvrdenie žalobcu, ktorý predložil dôkaz, náplň práce zamestnanca, ktorý mal za úlohu pripraviť zákon tak aby bol v súlade s Dohovorm a právom Európskej únie a ktorý urobil nesprávny úradný postup.
18. Súd ďalej v čl. 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, uvádza podrobne spôsob hlasovania poslancami, pričom neuviedol argumet žalobcu, ktorý tvrdil, že nešlo o nesprávny úradný postup při hlasovaní poslanocv, ktorí prijímajú zákony podľa vlastného vedomia a svedomia ale na základe pripravených podkladov zamestnancami NR SR.
19. Súd sa v čl. 25 sice zmienil o tvrdení žalobcu čo považoval za nesprávny úradný postup, ale zase nedal podrobnú odpoveď na argument pracovnej nápne zamestnanca NRSR ktorý mal za úlohu podľa získanej pracovnej náplne zabezpečiť zosúladenie zákona s právom Európske únie, teda Dohovoru o pokojnom užívaní majetku. Kedže nebol v zákone vyprecizovaný spôsob doručovania, viď novelizácia, dochádzalo tak ako v prípade žalobcu k dražbám v neprítomnosti pôvodného vlstníka. Chybu vidí žalobca v pracovníkovi NRSR z legislatívneho výboru, ktorý mal podľa pracovnej náplne zabezpečiť súlad s Dohovorom aby nebolo narušené pokojne užívanie majetku podľa čl. 1 Dohovoru a Dodatkového protokolu č. 1 „Každý má právo pokojne užívať svoj majetok“.

VIII.

20. „Uznesenie Najvyššieho súdu 2 M Cdo 20/2011 18. 12. 2012 (zdroj) Najvyšší súd 2 M Cdo 20/2011 Slovenskej republiky

Zmluvné prevody vlastníckeho práva sú v Slovenskej republike v zásade založené na princípe, že nikto nemôže previesť viac práv, než sám má. Inak povedané, ani existencia platnej zmluvy medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť prevod vlastníckeho práva na nadobúdateľa, ak prevodca sám nebol vlastníkom, alebo ak neexistuje výslovné zákonné ustanovenie, ktoré by ustanovovalo opak . Niet preto dôvodu, prečo by sa zásada „nemo plus iuris“ nemala vzťahovať aj na ďalší inštitút zmluvnej povahy a to dobrovoľnú dražbu. To znamená, že ani platná dobrovoľná dražba, proti ktorej v lehote uvedenej v § 21 zákona č. 527/2002 Z. z. nebola podaná žaloba o neplatnosť, nemôže spôsobiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby (alebo záložca) nebol sám vlastníkom predmetu dražby. Opačnému výkladu by okrem toho, že mu chýba zákonný podklad, bránil čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého musí byť výklad zákonov v súlade s ústavou.

IX.

21. Súd v čl. 26 o.i. uviedol, že „Žalovaný počas celého konania namietal, že legislatívna činnosť Národnej rady Slovenskej republiky nie je nesprávnym úradným postupom“, pričom ale súd nijako nevyvrátil argumenty žalobcu v zmysle článku uverejneného v časopise „Zo súdnej praxe“. Pre úplnosť uvádzam odpis:

Hodnoverný právny názor uverejnený v časopise „Zo súdnej praxe“ autormi JUDr. Milanom Ľaľíkom, podpredsedom Ústavného súdu Slovenskej republiky, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD, vysokoškolský učiteľ Fakulty Práva Janka Jesenského a sudca Okresného súdu Bratislava I a ďalší.

Predmetom tohto článku je otázka povinnosti štátu poskytnúť náhradu škody, ktorú utrpeli jednotlivci v súvislosti s legislatívnou činnosťou zákonodarcu a možnosť jej uplatnenie pred súdmi SR.

Článok autorov JUDr. Ľalíka a JUDr. Števčeka uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 1/2012, autori autori okrem iného uviedli, že jednotlivec, ktorý v dôsledku platnosti zákona utrpel škodu má možnosť domáhať sa jej náhrady postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci a o zmene niektorých zákonov. Podľa autorov „ v podmienkach materiálneho právneho štátu nie je totiž možné vyňať ani parlament z potencionálnych zdrojov pôsobiacich škodu pričitateľnú štátu“

V prípade zákonodarcu treba porušenie právnej povinnosti, ako primárneho predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu, vnímať v rámci normatívneho chápania úlohy zákonodarcu v materialnom právnom štáte.

Škodou v prípade zodpovednostného vzťahu v dôsledku legislatívy rozumieme škodou, ktorá sa prejaví v právnej sfére jednotlivca, a ktorá by vzhľadom na okolnosti nevznikla nebyť existencie protiprávneho stavu v podobe „protiprávnej právnej normy“ (tj. právnej normy v rozpore s predpisom vyššej právnej sily).

Faktorom spôsobujúcim vzniku škody môže byť samostatná existencia protiprávnej normy, keď sa jednotlivec podriadi moci zákona, v dôsledku čoho utrpí ujmu, prípadne individuálna aplikácia protiprávnej normy. Týmto faktorom môže byť aj absencia právnej normy v prípade, ak právna norma mala poskytnúť jednotlivcom práva, ktorých sa v tomto prípade nemôžu dovolať.

Ďalej sa uvádza, že porušenie povinnosti zákonodarcu, v dôsledku ktorých bola jednotlivcom spôsobená škoda, možno považovať za nesprávny úradný postup. Uvádza sa, že NR SR je povinná prijímať iba zákony, ktoré sú v súlade s právnymi predpismy vyššej právnej sily a v prípade prijatia právneho predpisu, ktorými nie je s nimi v súlade, sa NR SR dopúšťa nesprávneho úradneho postupu. Pre podporu tejto argumentácie sa uvádza, že NR SR je ako subjekt spôsobilý privodiť ujmu pri výkone verejnej moci označená priamo v ustanovení § 4 ods. 1 písm. j) zákona o zodpovednosti štátu.

V návädznosti na uvedené preto porušenie právnej povinnosti zákonodárcu môže spočívať v zásade v troch nasledovných pochybeniach:

1. a) porušenie pravidiel legislatívneho procesu
2. b) prijatie právnej normy v rozpore s právnymi predpismai vyššej právnej sily,
3. c) legislatívna nečinnosť, t.j. neprijatie právnej normy vôbec alebo v určitom čase, a to i napriek povinnosti normu prijať“

Žalobaca ďalej o.i. uviedol, že „V tomto konkrétnom prípade ide o nesprávny úradný postup zavinený konkrétnym zamestnancom NR SR, ktorý mal zo svojej náplne práce povinnosť pripraviť podklady pre prijímanie zákonov tak, aby mohli poslanci schvalovať tento zákon podľa najlepšieho vedomia a svedomia, čo im nesprávny úradný postup zamestnanca NR SR neumožnil, lebo ich uviedol do omylu uvedené preto porušenie právnej povinnosti zákonodárcu spočívalo v zásade v troch nasledovných pochybeniach:

1. a) porušenie pravidiel legislatívneho procesu
2. b) prijatie právnej normy v rozpore s právnymi predpismai vyššej právnej sily,
3. c) legislatívna nečinnosť, t.j. neprijatie právnej normy vôbec alebo v určitom čase, a to i napriek povinnosti normu prijať

Názorný príklad náplne práce pracovníka zamestnanca NR SR v legislatívnom odboru:

Pracovná náplň odborného poradcu legislatívneho odboru Kancelárie SNR JUDr. Xxxxxx Xxxxxxx

Základnou úlohou odborného poradcu je samostatne posudzovať a pripravovať stanoviská a návrhy legislatívnej a všeobecnej právnej povahy a plniť úlohy spojené so zákonádrnou pôsobnosťou Slovenskej národnej rady a jej kontrolnou činnosťou.

V rámci tohoto základného pracovného zamerania

1. skúma a posudzuje návrha, podania, správy a iné materiály legislatívnej a všeobecnej právnej povahy a samostatne vypracuváva k nim stanoviská, pripomienky a informácie pre orgány SNR, najmä Ústavnoprávny výbor SNR, Predsedníctvo SNR a funkcionárov SNR.
2. v spolupráci s príslušnými útvarmi Kancelárie SNR pripravuje procesné návrhy SNR vypracuvané z iniciatívy poslancov a výborov SNR a zabezpečuje skupine poslancov a výborom potrebné podkladové materiály a informácie

V ďalších bodoch 4 – 17 zúčastňuje sa na vypracuvaní návrhov zákonov, poskytuje odborné konzultácie legislatívneho a právneho charakteru, vypracuváva podklady pre spravodajcov k otázkam ústavnosti, zákonodárnej kompetencie, vypracuváva stanoviská k návrhom a pripomienkam ostatných výborov týkajúci sa legislatívnych návrhov a medzinárodných zmlúv, zúčastnňuje sa schôdzi výborov,   zúčastňuje sa na príprave návrhov uznesení, plní aj v súvislosti s prerokovaním medzinárodných zmlúv, sledujem odborno-poliickú a právnicku literatúru a tlač, poskytuje poslancom SNR a útvarom kancelárie SNR informácie, konzultačnú a poradenskú službu o platnom právnom stave……

22. Namietam porušenie práva na odôvodnené rozhodnutie (uznesenie). Článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv vyžaduje, aby vnútroštátne orgány (polícia, prokuratúra, súdnictvo) odôvodnili svoje rozhodnutia (uznesenia, rozsudky) vynesené tak v občiansko-právnom ako aj v trestnom konaní. Štátne orgány nie sú povinné dať podrobnú odpoveď na každú otázku, ale ak nejaké tvrdenie zásadne ovplyvní výsledok prípadu, štátne orgány sa s ním musí osobitne v rozsudku (uzneseni) zaoberať. V prípade Hiro Balani proti Španielsku alebo Van de Hurk proti Holandsku, 19. apríl 1994, ods. 61, Súd rozhodol, že išlo o porušenie článku 6 ods. 1.

X.

23. Súd v čl. 27 uviedol: „Súd po ustálení právnej argumentácie oboch strán v tejto časti žaloby, má za to, že žalobcom namietaný postup Národnej rady Slovenskej republiky nie je nesprávny úradný postup….“, pričom vobec v rozsudku nezdôvodnil klúčový argument ako som uviedol v bode 21, čo sa dá považovať za ďalší odvolací dôvod podľa CSP § 365 ods. 1 písm. h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
24. Súd v čl. 28 uvádza, že na uplatnenie náhrady škody není splnená už prvá podstatná a základná podmienka – existencia nesprávneho úradného postupu, a preto sa súd už ďalej mezaoberal ustálením a vyhodnotením i ďalších zákonných podmienok, čo sa dá zase považovať vzhľadom na vyššie uvedené dôvody jako ďalší odvolací dôvod podľa CSP § 365 ods. 1 písm. h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
25. Súd v čl. 29 uviedol: „Žalovaný počas konania ďalej konania namietal, i premlčanie nároku na náhrad škody a nemajetkovej ujmy, ktorých sa žalobca v tomto konaní domáha“. Pričom uviedol žalovaný, že o škode som sa dozvedel príchodom na Slovensko 13.10.2005 po vyše 4 ročnom azylovom konaní vo Švajčiarsku. Ja som tvrdil, že o škode som sa dozvedel po prevzatí dokumentácie od Dražobnej spoločnosti 11.9.2006, teda žalobu som podal v 3 ročnej lehote. „Súd po vyhodnotení argumentácie oboch strán ma za to, že námietka premlčania vznesená žalovaným je dôvodná“. Podľa súdu premlčacia lehota začala plynúť najneskôr 01.11.2008 pričom ja som podal žiadosť o predbežné prerokovanie náhrady škody dňa 11.11.2008 teda o 10 dní neskôr ako bola lehota, je zo strany účelové tvrdenie, keď mi poskytol svojvólne len 14 dní po príchode na Slovensko čas na zistenie kto mi „ukradol“ rodinný dom.   Súd vôbec nevyhodnotil argumentáciu žalobcu, že priznanie námietky premlčania by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
26. § 365 CSP d) konanie má inú vadu, ktorá mozhla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo věci:

– Samotné uplatnenie námetieky premlčania podlieha posúdeniu, či taká námietka zodpovedá dobrým mravom. Existuje viacero rozhodnutí súdov na Slovensku aj v Českej republike, ktoré nesúlad námietky premlčania s dobrými mravmi bližšie kokretizujú. Ďalej uvádzam niektoré z nich :

– Poďla nálezu Ústavného súdu ČR z 15.   1.   1997, sp.   Zn.   II . ÚS   309/95 , poďla ktorého: ,, ustanovanie § 3 OZ , poďla ktorého výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, platí aj pre výkon práva vzniesť námietku premlčania.,, , ako aj uznesenie Ústavného súdu SR z 20. 4. 2011, sp. zn.II ÚS 176/2011-14, ktorý sa vyslovil, že : ,, vo všeobecnosti nie je výlučené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.,,

– Ďalšia judikatúra – rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 31. 10. 2007 , sp.zn 33 Odo 561/2006, poďla ktorého: ,, Možno síce prisvedčiť žalovanej, že ide o výkon práva ( vzniesť námietku premčania) , ktorý je v súlade so zákonom ; z okolností, za ktorých bola namietka premlčania uplatnená, je však nepochybné, že je výrazom zneužitia tohto subjektívneho práva na úkor úpadcu , a teda ide o jeho výkon v rozpore s dobrými mravmi. Správne preto súd ohľadom na mimoriadne okolnosti prípadu pri svojom rozhodovaní nevzal so úvahy námietku premlčania, ktorú v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ žalovaná uplatnila. Zásada výkonu práva v súlade s dobrými mravmi predstavuje významný princíp, ktorý v odôvodnených prípadoch dovľuje zmierňovať tvrdosť zákona ; pojem ,, dobrých mravov,, nemožno totiž vykladať len ako korektív či doplňujúci obsahový faktor výkonu subjektívnych práv a povinností , ale tiež ako morálne meradlo pre použiteľnosť právnych noriem.,,

27. § 365 CSP g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

JUDr. Ernest Valko, PhD. a JUDr. Ivan Ikrényi: (publikované v časopise Bulletin (českej) advokacie č.1/2006)

Vzťah premlčania a ochrany dobrých mravov

“Autori sa v článku zaoberali koreláciou premlčania a ochrany dobrých mravov reagujúc na tendenciu súdov akceptovať spôsobilosť inštitútu premlčania založiť výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Výklad súdov vychádzal zo záveru, že na vznesenú námietku premlčania v súdnom konaní nemožno prihliadnuť, ak je táto v rozpore s dobrými mravmi v zmysle §3 ods. 1 OZ rovnako aj na základe judikátu ÚS ČR, sp. zn. II. ÚS 309/95. Podľa názoru autorov, však normám tvoriacich dobré mravy zásadne neodporuje, ak účastník namieta premlčanie práva. Autori zastávajú v súlade s niektorými rozhodnutiami súdov právny názor, podľa ktorého sa uplatnenie námietky premlčania prieči dobrým mravom vo výnimočných prípadoch, kedy takéto rozhodnutie rieši špecifickú otázku konkrétneho právneho vzťahu a má potrebný judikatórny presah a po druhé, za existencie kauzálneho nexu spočívajúceho v porušení dobrých mravov zneužitím práva namietať premlčanie na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, s dôvodmi pre ktoré svoje právo včas neuplatnil“. (publikované v časopise Bulletin (českej) advokácie č. 1/2006)

Námietku žalovaného o premlčaní nároku považujeme v zmysle právneho názoru autorov článku publikovaného v časopise Bulletin (českej) advokácie č.1/2006) JUDr. Ernesta Valka, PhD. a JUDr. Ivan Ikrényiho, ktorý vychádza z judikátu ÚS ČR, sp. zn. II. ÚS 309/95 za porušenie dobrých mravov zneužitím práva namietať premlčanie na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, s dôvodmi pre ktoré svoje právo včas neuplatnil.

Žalovaný už vo svojej podstate konal v rozpore s dobrými mravmi, kedže prijal zákonnú normu, ktorú následne novelizoval ale v novele neuviedol ustanovenie ako odškodniť občanov, ktorí zlým zákonom boli už poškodení.

28. Súd v čl. 30 uviedol v otázke nároku určenie o porušení základných ľudských práv, ľudskej dôstojnosti, na súkromný život a rodinný život, nedotknuteľnosť obydlia vyslovil: „Žiadne ľudské práva žalobcu neboli porušené, pretože výkon záložného práva podľa zákona o dobrovoľných dražbách nie je porušením ľudského práva“. Súd je znalý práva a mal by vedieť, že prechod vlastníckych práv v neprítomnosti a bez vedomia pôvodného vlastníka v dobrovolnej dražbe v ktorej bol navrhovateľ „nevlastník“ nemôže sa považovať za zákonný, viď zdôvodnenie v čl. VII bode 20 uznesením Najvyššieho súdu: To znamená, že ani platná dobrovoľná dražba, proti ktorej v lehote uvedenej v § 21 zákona č. 527/2002 Z. z. nebola podaná žaloba o neplatnosť, nemôže spôsobiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby (alebo záložca) nebol sám vlastníkom predmetu dražby. Opačnému výkladu by okrem toho, že mu chýba zákonný podklad, bránil čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého musí byť výklad zákonov v súlade s ústavou.
29. Súd v čl. 31 uviedol: „Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, tak súd žalobu žalobcu z dôvodov premlčania uplatneného nároku a nepreukázania existencie nesprávneho úradného postupu prvá časť), zamietol. Súčasne zamietol i druhú časť žaloby…“, pričom ak nejaké tvrdenie zásadne ovplyvní výsledok prípadu, štátne orgány sa s ním musí osobitne v rozsudku (uzneseni) zaoberať. V prípade Hiro Balani proti Španielsku alebo Van de Hurk proti Holandsku, 19. apríl 1994, ods. 61, Súd rozhodol, že išlo o porušenie článku 6 ods. 1.

XI.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhujem odvolaciemu súdu, aby po vykonanom dokazovaní   z r u š i l rozsudok Okresného súdu v Bratislave I, pod spis. zn.: 8C181/2009-502, zo dňa 2. novembra 2017 a v r á t i l ho na ďalšie konanie.

S pozdravom

Ján M o l n á r

žalobca

Doplnenie v otázke dokazovania k otázke – súd by nemal prihliadať na námietku premlčania, ak by táto námietka bola v rozpore s dobrými mravmi ..

– Krajský súd Žilina ako odvolací súd konštatoval: „I uplatnenie námietky premlčania, môže byť výnimočne výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi za situácie, pokiaľ by táto námietka bola iba prostriedkom umožňujúcim značne poškodiť účastníka právneho vzťahu. Ako už bolo vyššie v texte uvedené, námietka premlčania môže byť v rozpore s dobrými mravmi len v takom prípade, ak by druhému účastníkovi takýto výkon práva spôsobil neprimeranú tvrdosť, šikanu a to s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, ako aj sociálne postavenie účastníkov.

– Poukazujem na sociálne postavenie, nakoľko druhotnou platobnou neschopnosťou zapríčinenou nevydaním bezdôvodného obohatenia nevymožiteľnosťou práva v kauze LC Print Lučenec zapríčinilo mojú druhotnú platobnú neschopnosť a viedlo až do prepadu do môjho bezdomovstva rozpadu celej rodiny, rozvodu manželstva a poškodenie zdravia prekonaním infarktu myokardu, teda príčinné súvislosti, ktorými boli porušené moje základné ľudské práva, právo na dôstojný život, právo na bývanie, právo na rodinu a podobne, lebo ja som musel znášať zavinením tretej osoby neprimerané bremeno a mnohé príkoria, ktoré ešte stále pretrvávajú.

– Pre mňa osobne následky nevydania bezdôvodného obohatenia sú katastrofálne, rodina sa rozpadla, manželka sa rozviedla a odišla aj s deťmi do Rakúska na mne neznáme miesto. Žijem sám z 202 eurového dôchodku nakoľko následkom druhotnej platobnej neschopnosti mám veľa exekúcii, ktoré mi strhavaju rovno z dôchodku. Bývam v kancelárii za ktorú platim mesačne 120 euro a na ostatné vydaje, strava, lieky po prekonaní infarku myokardu v roku 2015 mi ostava 80 euro z čoho sa nedá ani živoriť.

Koniec podania

Viac informácii na https://blog.hlavnespravy.sk/author/kanndidat/

Neudržateľný stav politickej korupcie v justícii – Andrej Danko sa podpísal pod „splnomocnenie“, ktorým bola vykonaná ďalšia „sociálna vražda“ slovenskej rodiny – podozrenie prepojenia na slovenskú „chobotnicu“ občanov z Talianska

Bloger, ktorý sleduje a reaguje: https://filipadamik.blog.sme.sk/

Občan JUDr.Andrej Danko by nemal ignorovať „právne“ sťažnosti odvážnych, ktorí sa chcú brániť, ale práve naopak, ako právnik z povolania, mal by im pomáhať a zviditeľňovať ich problémy hlavne keď sa týkajú jeho rezortu