koloseo

„Trh“ je modlou dnešného náboženstva. Je to vraj priestor slobody a rovnosti. Ponuka a dopyt sa tu vyrovnávajú z nejakých čarovných dôvodov a vždy dosahujú bez ohľadu na subjektívne podmienky ako náladu, inteligenciu, vedomosti, schopnosti a objektívne ako čas, priestor, prírodné a spoločenské podmienky rovnakú rovnováhu. Podľa „trhových“ fundamentalistov na trhu tak vždy vládne rovnováha a rovný vzťah medzi kupujúcim a predávajúcim.

Súčasne ale nevedia vysvetliť, ako v tejto rovnováhe vznikajú zisky. Prečo by niekto mal v perfektných podmienkach vymieňať tak, aby druhému prisúdil väčší podiel z výmeny? Ako možno potom vysvetliť vznik bohatstva u niektorých ľuďoch na trhu? Čo je tá známa „šikovnosť“ týchto ľudí?

Je dobre známe aj pre liberálnych ekonómov, že v „perfektnom“ trhu bez nerovností a bez dier nie sú žiadne zisky. Nerovnosti, informačné a organizačné diery na „trhu“ sú základom pre zisky vznikajúce vo výmene, zisky pre kapitalistov. Skutočný voľný trh je tak antikapitalistický a vyžaduje cielenú tvorbu rovných „trhových“ vzťahov.

Akumulácia kapitálu je možná len vtedy, ak dochádza k výmene nad alebo pod cenou, ku krádeži, úžerníctve, podvodu a k nútenému predaju a kúpe. Toto všetko sú chronické vlastnosti počiatočných „trhov“ v stredoveku a novoveku – podmienky pre tvorbu kapitálu v dnešnom vnímaní – peňažného kapitálu. „Trh“ sa teda dnes chápe ako tento chaotický, nedokonalý trh – s extrémnou informačnou, organizačnou neprehľadnosťou a nerovnosťou vzťahov. (Viac o peniazoch tu)

„Trh“ je tak chybný trh, ktorého chyba je výhoda pre niektorých. „Šikovnosť“ v tomto kontexte znamená vedieť plávať v tomto chaose a na ceste si zabezpečiť čo najväčšie vlastné výhody – inak povedané, čistý mocenský súboj ako v mafii, ale s redukovaným množstvom násilia.

Bohatstvo, ktoré vzniká z tejto „nesprávnej“ a „nepropocionálnej“ výmeny, je základom pre ďalší rozvoj „netrhových“ elementov na trhu – pre postupné budovanie mocenských pozícií výmeny a výroby až k monopolom.

Monopoly sú priamym protikladom trhu – vytvárajú vzťah, v ktorom existuje len jeden výrobca alebo vlastník, ktorý na svoje výrobky a služby stanovuje svojvoľnú a nevyjednateľnú cenu – táto cena nie je v žiadnom zmysle trhovo určená.

Ani tieto „šikovné“, čítaj podvodné cesty k ziskom nestačia k rozvoju kapitalizmu. K tomu je nutné celoplošné násilie, vyvlastňovanie majetku a donucovanie k predaju a ku kúpe. Toto násilie má za účel privatizáciu majetku ľudí do súkromného vlastníctva ľudí, ktorí majú kapitál z monopolných cien a koloniálneho a chaotického obchodu.(Viac o vzniku kapitalizmu tu)

Monopol nevytvárajú nielen na predaj určitých tovarov, ale vôbec na možnosť predaju a kúpy, na predaj najzákladnejších tovarov a statkov ako pôdu, šaty a jedlo a následné donútenie ku kúpe týchto nevyhnutných tovarov a k predaju svojho najdôležitejšieho majetku – pracovnej sily. Tento monopol nie je monopol konkrétnych spoločností, ale celej triedy týchto kapitalistov.

Postupne sa táto monopolizácia rozširuje a má v pláne ovládnuť celú spoločnosť, všetky vzťahy a celý svet. Je to proces vyvlastnenia všetkých a všetkého pod vlastníctvo jednej skupiny alebo spoločnosti. Táto spoločnosť sa potom bude volať BOH. (Viac o budúcom rozvoji tu)

Voľný trh ako trh rovných a slobodných vzťahov – teda v dnešnom chápaní antitrh zostáva nepríjemným pozostatkom a nepriateľom pre monopoly a preto sa snažia aj ten chaotický privatizovať a monopolizovať. Príkladom toho je tzv. „sharing economy“. Smer rozvoja kapitalizmu je k čoraz väčšej monopolizácii, svedkom toho sú dnešné mergers a monopolizácia nových digitálnych služieb.

Kapitalizmus, aby sa udržal pri živote, aby udržal zisky pre podvodníkov a monopoly na trhu, potrebuje k svojmu prežitiu monopolné ceny a netrhové vzťahy. Aj preto stále viac zavádza elementy plánu a priamej výmeny do svojej výroby, rovnako ako netrhovú výmenu na objednávku. Dnešný kapitalizmus sa premieňa na plánované monopolné hospodárstvo, v ktorom si výhody plánu a cien privlastňuje malá skupina vlastníkov.

Liberálnosť tohto „trhu“ a tejto spoločnosti je klamstvo pre tých, ktorí predávajú pod cenu, kupujú nad cenou a sú nútení predávať a kupovať pod monopolom „trhu“. „Liberálna“ je táto spoločnosť rovnako ako feudalizmus a „demokratická“ je podobne ako populárna monarchia. „Kapitalistická“ je práve v tom zmysle, že je úplným opakom utópie liberálnych ekonómov, ktorí podplatení touto triedou,  utápajú v ideologických floskulách a v realitu popierajúcich predstavách. Kapitalistické plánované hospodárstvo ničí voľný trh, ktorý bol od začiatku len predstavou a utópiou a stavia na jeho mieste jedného vlastníka.

Po vyvlastnení obyvateľov touto mafiou je vyvlastnenie tejto mafie a zničenie jej politickej diktatúry prvý krát v dejinách realizáciou voľného trhu a liberálnej spoločnosti. Tento voľný trh – bez informačných, komunikačných dier a nerovností bude liberálne demokratické plánovaného hospodárstvo.