koloseo

Presne o tomto čase pred tromi týždňami sa ukončilo svetové ekonomické fórum vo švajčiarskom Davose, na ktorom sa po prvý raz rozoberala otázka hladania nového ekonomického modelu, ktorý by vyriešil problémy s ktorými sa potýka dnešný korporatívny kapitalizmu.

Na tejto konferencii sa zúčastnilo vyše tisíc rôznych odborníkov z celého sveta. Tri dni diskutovali o vážnych ekonomických problémoch, ktoré sa týkajú nás všetkých. Preberali sa problémy týkajúce sa trvalo udržateľného rozvoja na Zemi. Enviromentálne problémy akými je klimatická zmena a nadmerná spotreba prírodnych zdrojov, znečisťovanie ovzdušia. Eekonomické problémy akými je dlhová kríza, prerozdelovanie bohatstva a n ezmyselná maximalizácia zisku. Sociálne problémy akými je chudoba, nerovnosť, nespravodlivosť a korupcia.

Čo je nezvyčajné na tejto konferencii, je, že po prv ý krát predstavitelia veľký štátov G7 priznaly, že denšný ekonomický systém už nevyhovuje. A toto je naozaj pozoruhodné. Východiskom je hľadať nové alternatívy. Korporatívny kapitalizmus leží v slepej uličke a zatiaľ sa nevie nájsť nový model, ktorý by vyhovoval všetkým novodobým požiadavkam. Pri hľadaní riešenie sa musí použiť hlavne rozum, rozum bez bočných úmyslov. Odkaz Davosu je jasný, že denšnému ekonomickému systému už odzvonilo a je na nás, a sme za to zodpovední, ako bude vyzerať ten nový na ktorom bude záležať budúci svet.

http://www.youtube.com/watch?v=Zk1gUBePTDk&feature=colike

(pozri video a ďalej nemusíš čítať)

Prvá kontra otázka v naších pomeroch sa ponúka na dôvody vzniku dlhovej krízy, ktorá nie je vecou zriadenia, alebo sysému ale je to vecou zlodejiny, ľudia kradnú a beztrestne zneužívajú svoje postavenia, ako aj vidíme v kauze Gorila, a hlavne je to zapletenie rôznych sociálnych demagógii.

Dlhová kríza jasne ukázala chyby v systéme, nie je to vecou zlodejiny ale je to globálny problém, teda nie je to chyba náhod historických alebo regionálnych, ale samou podstatou bankového systému čiastkových rezerv, ktorý je neudržateľný lebo vytvára nesplatiteľný dlh. Čo sa týka hospodárskej krízy, už odborníci potvrdili, že bola spôsobená nedostatočnou reguláciou trhov s cennými papiermi kde sa robili neuveriteľné podvody a dávalo sa na rizikové projekty a najmä sa nafúkala bublina s hypotékami a tá jednoducho praskla a vznikla hospodárska kríza. Prax nám ukázala, že sa potrebujeme prispôsobiť.

Kontra otázka je v tom, že k riešeniu týchto vecí nie je potrebná zmena systému ale, že sa to zmení samé od seba, lebo trh všetko vyrieši.

Vidíme každý deň, že trh bez regulácie spôsobuje len samé utrpenie, nešťastie a len samú škodu ako na životnom prostredí tak aj na ľuďoch, podporuje korupciu a jednoducho trh bez regulácie, bez štátnej regulácie je hotová katastrofa. Keby sme nemali reguláciu tak by sme boli zaplavený monopolmi. Bez protimonopolného zákona, čo je regulácia, by sme tu mali už dávno zdeformovaný trh, bez regulácie sa dostávajú do potravín nebezpečené toxické látky, bez regulácie sa ničí životné prostredie, bez regulácie dochádza k vykorisťovaniu ako vidíme v rozvíjajúcich sa krajinách. Trh bez regulácie jednoducho nemôže fungovať. To je ako spoločnosť bez zákonov.

Ďalšia kontra otázka hovroí, že už Milton Friedman, nositeľ Nóbelovej ceny povedal „korupcia je štátna regulácia trhu“, aký teda má byť model trhovej ekonomiky bez reguláciu korupciou?

Vízii je veľa, napríklad v enviromentálnej dimenzie je najďalej Kuba alebo Dominikánska republika, v sociálnej dimenzii je to Švajčiarsko alebo severské štáty, v ekonomickej dimenzii je to nový kooperatívny model odskúšaný v niektorých amerických spoločnostiach, ktoré sa dostali do rúk zamestnancom. Zatiaľ treba kombinovať a hľadať prieniky týchto pokusov. Ale najdôležitejšie je postaviť základy nového spoločensko ekonomického systému na prevencii a nie na represii ako je tomu dopodiaľ. Určite by nemala chýbať idea rovnosti a bratstva a zachovať princíp Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv „zachovanie spravodlivej rovnováhy medzi potrebami všeobecného záujmu a potrebami ochrany práv jednotlivca“. Toto všetko teba pretaviť do nových zákonov. Teda základná vízia je podmienený trh s kooperatívami pod dohľadom priamej demokracie ako politickým systémom.

Ovšem na Slovensku je problém v tom, že Slovensko je mimoriadne spolitizované, skorumpované a vládne partokratická oligarchia v súčinnosti s tromi tajnými službami.

Prax ukazuje, že aj v minulosti sa ukázalo, že systém nemožno zmeniť ani krvavou revolúciou ani politickou cestou, lebo politické strany neplnia vôľu ľudu. Jeden pohľad na dnešnú politiku je taký, že všetko určuje jednotlivec, napríklad líder strany. Durhý pohľad je, že jednotlivec na druhej strane, z ulice nemôže nič ovplyvniť. Preto treba hladať tretiu cestu. Systém nás ovplyvňuje neuveriteľnou mierou, ale systém nie je jednotlivá osoba, nie je prezifikovaný, ale systém sme my všetci, systém je abstraktný, je základnou podmienkou na chod spoločnosti, teda systém sa nemôže zmeniť ani sám od seba, ale východiskom je, že musíme sa zmeniť my členovia tohoto systému. Najhorší jav, ktorý bráni v pokroku je vlastne vyhováranie sa na druhých, stále si prehadzujeme vinu. Občania obviňujú politikov, politici korporácie a finančné loby, korporácie obviňujú spotrebiteľov, spotrebitelia občanov, občania korporácie a takto to stále ide dookola. Preto sa nič nerieši, len sa reční, lebo nikto nie je ochotný si vziať zodpovednosť na vlastné plecia. Nikto si nechce priznať vinu a pritom každý člověk v tejto spoločnosti, či už politik, občan, člen korporácie, spotrebiteľ a zase občan, všetci nesieme rovnaký podiel zodpovednosti a viny, lebo sme všetci súčasťou tohoto systému. Len ak si uvedomíme svoju zodpovednosť, svoju vinu až vtedy sa môže zmeniť systém.

Naskytá sa otázka, ako by sme sa mali zmeniť, keby sme si priznali svoju vinu a snahu zmeniť. Ako by sme to mohli zmeniť?

Treba veriť v tvorivú silu a ducha na zemi. V enviromentálnej dimenzii treba šetriť, šetriť energiami, šetriť vodou u ktorej dochádza k úbytku a znečisteniu a tiež treba recyklovať a treba znížiť spotrebu mäsa, menej používať auto a podobne. V ekonomickej dimenzii je to trochu obtiažnejšie, znamená to v podstate snažiť sa nepodvoliť chamtivosti, viac si uvedomovať, že materiálne statky neprinášajú ľuďom to pravé šťastie. V sociálnej dimenzii je to hlavne aktivovať sa v otázkach verejného záujmu, možno aj tým, že občas treba napísať aj nejaké listy adresované politkom, miestnym poslancom, jednoducho treba použiť tvorivú silu, kreativitu, lebo ľud a národ je najväčší zdroj experimentov. Třeba nájsť vôľu. To je to najhlavnejšie.

Ďalšia kontra otázka je v tom, že ako môže Davos vyriešiť naše spoločenské problémy ako je chudoba, nezamestnanosť, nevymožiteľnosť práva, bezdomovstvo a podobne. Riešenie by mohlo byť v tom aby si politici vstúpili do svedomia a štát by lepšie fungoval.

Posledná kontra otázka bola o tom, že všetky odporúčania sú len ideály, ilúzie a bez brutálnych zásahov buď prírody alebo vyššej moci sa jednoducho žiadna zmena nedá uskutočniť.